Farský kostol sv. Vavrinca - diakona
Jednoloďové pozdĺžne kostoly, so svätyňou na východe a na západe často s emporou aj s vežou, spravidla situované na malom alebo väčšom návrší, boli charakteristickými dominantami našich stredovekých dedín. Vo väčšom množstve sa vyskytujú na západnom Slovensku, predovšetkým v širšej oblasti Nitrianska. Mnohé z nich sa zachovali už iba v základoch pod zemou, no nájdu sa aj také, ktoré dodnes, po väčších, či menších úpravach, upútavajú svojím stredovekým výzorom. K takýmto patrí aj malohradniansky farský kostol sv. Vavrinca.
Opis kostola z roku 1989
Kostol svätého Vavrinca - diakona pochádza z 13. stročia. Rozšírený a zbarokizovaný bol v 18. storočí. Veža bola upravená v roku 1894. Ide o jednoloďovú stavbu s presbytériom a polygonálnym uzáverom, s pristavanou sakristiou. Veža sa pri rozširovaní lode dostala mimo os stavby, preto je dnes k štítovému priečeliu pristavená asymetricky. V presbytériu je pruská klenby, v lodi rovný strop. Loď má bočné empory a v západnej časti je murovaný organový chór. Fasády sú hladké, veža je nadstavovaná a zakončená je stanovou strechou.
Hlavný oltár je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia so stĺpovou jednoetážovou oltárnou architektúrou na krivkovom pôdoryse. Medzi nadstavcom a dvojicami kanelových stĺpov s vázami a plastikami anjelov je oltárny obraz sv. Vavrinca - diakona, mučeníka. Bočný oltár sv. Jána Nepomúckeho je rokokový, z druhej polovice 18. storočia s jednoetážovou pilastrovou architektúrou s reliefom svätca vo výklenku. Na boku sú dve plastiky svätcov, v nadstavci dvaja anjeli. Druhý bočný oltár - Piety - je rokokový s neskoršou úpravou a doplnkami, jednoetážová pilastrová architektúra, pendent k predošlému oltáru, uprostred s dostatočne prerobenou nikou, v ktorom je plastika Šaštínskej Panny Márie. Kazateľnica je rokoková, taktiež z druhej polovice 18. storočia. Na obvode parapetu sú reliéfy a vo vrchole baldachýn s Michalom Archanjelom. Krstiteľnica je kamenná, klasicistická, z konca 18. storočia. Drevenný vrchnák je z 19. storočia. Voľný obraz Piety je renesančný zo 17. storočia. V jeho dolnej časti je zobrazený kláštor. Zvon pochádza z roku 1700 od zvonolejára K. Korníka z Trnavy. Ostatné tri zvony sú mladšieho pôvodu od zvonolejára Krištofa Bienstoha.
Prameň: Cabalová, K.: 900 rokov prvej písomnej zmienky o obci Malá Hradná. Topoľčany 1989
Chronologický prehľad dejín farského kostola svätého Vavrinca
v Malej Hradnej do roku 1918
PhDr. Marek Ďurčo
1329 Existencia kamenného kostola (ecclesia lapidea) v Malej Hradnej vo vlastníctve magistra Štefana zvaného Pohan.
1332 Prvý písomne doložený rímskokatolícky farár v Malej Hradnej bol istý kňaz menom Martin.
1540 Farský kostol v Malej Hradnej i celá farnosť bola reformovaná evanjelickým kazateľom Valentínom Otýpkom a jeho nástupcom Mikulášom Kellerom.
1661 Posledný evanjelický kazateľ Daniel Malatides zásluhou grófky Márie Forgáčovej bol odtiaľto vypudený. Kostol sa viac ako po 120 rokoch vrátil katolíckej denominácii.
1673 Vizitácia hradnianskeho archidiakona Martina Demku.
1706 Neúspešný pokus evanjelického kazatela Baltazára Crepusculiho nanovo evanjelizovať farský kostol i celú farnosť Malá Hradná.
1709 Do zvonice farského kostola v Malej Hradnej sa zadovážil dvojcentový zvon od Krištofa Bienstoka v Trnave. Na korpuse zvona bola znázornená Najsvätejšia Trojica a Panna Mária ako drží v náručí Ježiška.
1714 Obnovilo sa vedenie matriky a evidencia pokrstených, zomrelých a sobášených pri farskom kostole v Malej Hradnej.
Uskutocnila sa návšteva (vizitácia) hradnianskeho archidiakona a nitrianskeho kanonika Ladislava Söréniho.
1715 Zadovážil sa nový oltár zo zbierok veriacich.
1727 Počas pôsobenia farára Jakuba Tadeáša Altmana sa zaobstaral nový organ s piatimi registrami.
1729 Uskutočnila sa kanonická vizitácia kanonika Adama Györyho.
1739 Zadovážil sa 50-librový zvon s nápisom Sit nomen Domini benedictum (Nech je požehnané meno Pána).
1750 Postavila sa nová krypta pod farským kostolom, ktorá slúžila do roku 1793.
1754 Do kostola sa zadovážila socha Zmrtvychvstalého Krista za štyri zlaté.
1758 Vdaka patrónovi grófovi Jozefovi Ilešházimu bol farský kostol rozšírený a zbarokizovaný. Okrem hlavného oltára boli postavené bočné oltáre svätého Imricha a Bolestnej Panny Márie.
1763 Postavenie bočného oltára zasväteného Blahoslavenej Panne Márii.
1767 Vizitácia farnosti Malá Hradná nitrianskym diecéznym biskupom Jánom Gustínim.
1773 Zadovážila sa baroková kazateľnica a priestor pred hlavným oltárom sa prehradil oltárnou mriežkou. Postavil sa bočný oltár svätého Jána Nepomuckého.
1775 Oprava veže farského kostola.
1776 Zadovážil sa 6-centový zvon od zvonolejára Jána Ernesta Christelliho v Bratislave. Na korpuse bol znázornený svätý Vavrinec a bol požehnaný v Močenku.
1779 Oltár svätého Jána Nepomuckého sa dal nanovo vymaľovať a za farára Samuela Hankona sa postavil nový hlavný oltár svätého Vavrinca.
1782 Uskutočnila sa dismembrácia (rozdelenie) farnosti Malá Hradná. Vznikla nová farnosť Dubodiel z pôvodných filiálnych obcí: Veľká Hradná, Cimenná a Dubodiel.
1789 Gróf Ján Ilešházi daroval farskému kostolu 12-registrový organ. Do hlavného oltára sa vkladali ostatky svätého Vavrinca a Perfekty.
1793 Zadovážila sa nová baroková krstiteľnica.
1794 Patrón gróf Ján Ilešházi dal zreparovať popráskaný klenutý strop nad loďou kostola.
1798 Kanonická vizitácia nitrianskeho biskupa
1802 Pápež Pius VII. udelil pre farský kostol plnomocné odpustky.
1810 Farár Ján Sucháň odovzdal královskému eráru strieborné ciborium s vrchnákom (37,5 unce).
1835 Patronát nad farským kostolom prebral bankársky rod gréckeho pôvodu Sina po Štefanovi Ilešházim.
1885 Farár Alojz Honza dal opraviť a vyčistiť organ. Vymenilo sa 20 organových píšťal.
1891 Do farského kostola sa zadovážila socha Lurdskej Panny Márie.
1894 Farský kostol bol vážne poškozený bleskom. Uskutočnila sa generálna oprava farského kostola pod kuratelou grófky Ifigenie d´ Harcourt
1906 Zadovážil sa nový organ za 2300 zlatých. Bol požehnaný na veľkonočný pondelok toho istého roka kanonikom Františkom Nemčekom.
1912 Kostol bol slávnostne posvätený 7. júla generálnym vikárom Alojzom Jesenským.
1916 Dňa 10. októbra boli rekvírované dva zvony: jeden z roku 1776 (112 kg) a z 1739 (50 kg). Tretí zvon z roku 1700 (560 kg) zostal vo veži.
1918 Celá Bánovská kotlina aj spolu s farnosťou Malá Hradná sa stala súčasťou novej Československej republiky.
Názor Štefana Podolinského, zakladateľa projektu apsida.sk
Prezreli sme si našu literatúru a uvádza sa tam, že kostol v Malej Hradnej ma románske jadro z cca polovice 13. storočia. Je trocha škoda, ze neskoršie prestavby potlačili dosť výrazne stredoveký ráz stavby, vrátane jeho detailov. Snáď až umeleckohistorický prieskum v budúcnosti môže odkryť jej románsku minulosť.
Nebude tak, takmer s určitosťou, patriť medzi naše najstaršie kostolíky, keďže tie máme z cca 9./ 10. storočia - Kopčany, Nitrianska Blatnica, Kostoľany pod Tríbečom, možno aj Párovce. Ale to nič neuberá na jeho význame.
Stredná a Horná Nitra je pre nás veľmi zaujímavý región, keďže sa tam zachovalo viacero románskych pamiatok. Zatiaľ sme tam boli len raz a stihli sme len Kšinnú, Otrhánky a sčasti Hradište. Určite sa tam teda vrátime a snáď nám vyjde čas aj na Malú Hradnú...