Rokov, ktoré mapujú históriu a pripomínajú významné udalosti v malohradnianskej farnosti je na tejto stránke neúrekom. Bolo by však určite vhodne, keby na tomto mieste dostala svoj priestor aj samotná obec Malá Hradná, ktorá v súčasnosti, ako jedna z mála obci, nie je dostatočné on-line prezentovaná. Polemika týkajúca sa prvej písomnej zmienky je pre odkrývanie jej histórie nielen vhodným, ale aj zaujímavým začiatkom. No začnime pekne poporiadku.
"Obec Mala Hradná patri k najstarším na Slovensku, prvý krát sa spomína v roku 1329." S podobnými tvrdeniami sa môžeme stretnúť v súčasnej literatúre. Mnohým z nás sa však tieto tvrdenia nepozdávajú. Akoby v sebe zahŕňali určitý protiklad. Ako môže tá istá veta priraďovať obec k najstarším a súčasne sa odvolávať na rok 1329? Veď poznáme niekoľko desiatok obcí, ktorých prvá písomná zmienka siaha do starších dejín a nikto ich nepriraďuje k najstarším na Slovensku.
Prvým dokumentom, dokazujúcim existenciu konkrétnych obcí, je listina kráľa Gejzu I., ktorý v roku 1075 zriadil v Hronskom Beňadiku benediktínsky kláštor a pri tejto príležitosti mu udeľuje do vlastníctva rôzne majetky zo širokého okolia. Na tejto listine však záznam o M. Hradnej nenachádzame. Ďalším významným dokumentom sú Zoborské listiny, prvá z roku 1111, druhá z roku 1113. Staršia z nich je takmer dokonale zachovaná, starostlivo vyhotovená a jej obsahom sú práva na mýta a desiatky. Mladší kus pergamenu je súpisom obrovského kláštorného majetku, rozprestierajúceho sa na veľkom území, od Trenčína až po Dunaj. Tu by sme mohli dúfať, že sa objaví aspoň zmienka o Malej Hradnej, hradnianskom arcidiakonáte. O tento zoznam , akýsi slovenský zemepis, sa opiera množstvo teórií s hypotéz a v mnohých prípadoch určuje dolnú hranicu veku miest a obcí. K zmienke o Malej Hradnej sme sa zatiaľ nedopátrali. Treba však dodať, že táto listina je roztrhaná, veľmi poškodená a miestami celkom nečitateľná...
Samozrejme, nič nám nebráni domnievať sa, že život v tomto priestore pulzoval dávno pred rokom 1329. Naše domnienky môže potvrdzovať existencia nepreskúmaného slovanského hradiska, neskôr kamenného hradu a arcidiakonátu. Chýbajú však písomné záznamy. Môžeme iba dúfať, že nebude trvať dlho a zanieteným historikom sa opäť otvoria dvere nitrianskeho archívu a vo svojom výskume budú môcť pokračovať aj v iných, vzdialenejších archívoch, napr. v Ostrihome. To všetko je otázka - výzva budúcich dní.
My však môžeme narábať s dostupnými poznatkami a pokúsiť sa dopátrať "niekam" pred rok 1329. Pozorný návštevník tejto stránky by dejiny M. Hradnej mohol razom posunúť o 65 rokov, do roku 1264. V tomto roku sa totiž spomína existencia titulu arcidiakona Jána z Hradnej. Je známe, že arcidiakonát bol na území obce M. Hradná, takže Gradnou sa v tomto prípade určite rozumie M. Hradná. Prečo tento fakt nepostačuje na posunutie prvej písomnej zmienky obce do roku 1264 nevedno. Poďme však ďalej, nájdime odvahu a ponorme sa ešte do hlbších dejín. Pravda, túto odvahu našli už pred nami pracovníci MNV v roku 1989. V tomto roku si s občanmi pripomenuli 900 rokov prvej písomnej zmienky. Aj priemerný matematikár sa pri výpočtoch dopátra do roku 1089, o ktorom sa vtedajšie vedenie obce domnievalo, že je rokom prvé historického záznamu obce v dejinách. Mali na to nasledovný dôvod. Vychádzali z diela anonymného notára kráľa Bela, pravdepodobne Bela III (1172 - 1196). Dielo záhadného autora, tradične nazývaného Anonymus alebo Majster P, Gesta Hungarorum - Činy Maďarov, poukazuje na pôvod a činy Maďarov. V kronike sa píše, že Maďari pri obsadzovaní Veľkej Moravy našli medzi inými aj hrady Trenčín, Bánovce, Šaštín a Gradná. Naozaj významy dôkaz. Problém však spočíva v tom, že Anonymovo dielo je prijímané skôr ako historický román, nie ako kronika a nemôžeme ho považovať za historický prameň. Vtedajší stav poznania však umožnil pridŕžať sa tohto prameňa a usporiadať oslavy 900 výročia prvej písomnej zmienky. Svetlo sveta uzrela aj knižočka - účelová publikácia 900 ROKOV PRVEJ PÍSOMNEJ ZMIENKY O OBCI M. HRADNÁ. Istá generácia hradňancov sa tak stala svedkom zaujímavej situácie. V roku 1989 oslavovali 900 rokov obce a o 10 rokov neskôr, v r. 1999, to bolo iba 670 rokov. Obec tak získala vlastnosť, ktorú by jej mohol hocikto závidieť. Mladne. A to pomerne rýchlym tempom. Zatiaľ čo obyvatelia od r. 1989 do r. 1999 o 10 rokov zostarli, obec omladla o 230 rokov.
Ani rok 1089 však nie je tým najstarším, ktorý sa s obcou spája. S určitou dávkou fantázie by sme mohli brať vážne zmienku v informačnom letáku Mikroregiónu Považský Inovec, v ktorom sa nachádza odvážne tvrdenie, že M. Hradnú na svojej púti navštívil aj sv. Cyril a sv. Metod. Pripomeňme si, že ich príchod na Veľkú Moravu zaznamenávame v r. 863, pričom sv. Cyril zomrel v r. 869 a sv. Metod v r. 885.
Za zatiaľ neoverenú a bližšie nepreskúmanú môžeme označiť informáciu na oficiálnej internetovej stránke jednej z obcí v okolí M. Hradnej, kde sa, odvolávajúc na staré cirkevné záznamy biskupstva ostrihomského, centra Uhorska a záznamy Kapituly v Nitre, uvádza existencia kostola na Malej Hradnej v roku 880. Táto informácia sa bezprostredne týka aj kostola. Pripomeňme, že vôbec najstarší kostol na našom území sa spomína iba približne 50 rokov pred uvedeným, zatiaľ historicky nepodloženým rokom 880.
Naše pátranie po akomsi krstnom liste Malej Hradnej sa blíži ku koncu. Našli sme ich niekoľko a až ďalší výskum odborníkov v tejto oblasti dokáže identifikovať ten pravý. Či už to bude ten súčasný z r. 1329 alebo starší z r. 1089, oba nám v tomto roku - 2009 pripomínajú jubileum. Nech už to bude 920. alebo 680. výročie, každé z nich stojí za oslavu a spomienku na túto obec. My sme si už na Malú Hradnú spomenuli a aspoň symbolicky jej môžeme zaželať všetko dobré do ďalších rokov. Urobí tak však okrem nás ešte niekto? 

5. 4. 2009
Stanislav Varényi

 Minulosť...história farnosti, dejiny kostola. Oblasti, ktorým bol na tejto stránke venovaný doposiaľ najväčší priestor. Ja však táto naša pozornosť upriamená na dejiny taká dôležitá? Nevytvárame z Malej Hradnej niečo, čím v skutočnosti nebola? Veď Slovensko je posiate pamiatkami, viac, či menej zachovalými, rôzneho charakteru, významu a veľkosti. Presvedčí nás chrám nad obcou, akých sú na Slovensku desiatky, ba stovky?
Nie, cieľom tohto článku nie je presviedčat o starobylom pôvode a historickom význame Hradnej. Zaiste, k histórii je potrebné pristupovať citlivo, vážiť si ju, poučiť sa z nej a byť na ňu hrdý, to všetko, prirodzene, v primeranej miere.
Jedna z prvých otázok, na ktorú by sme si mali odpovedať je: prečo? Prečo si ľudia v stredoveku dali tú námahu, začat so stavbou kostola.
Ľudí v tomto období trápili úplne iné problémy, na aké je zvyknutá naša generácia. Boli to problémy prostej ľudskej existencie, naplnenie základných ľudských potrieb, čo v týchto časoch nebolo vôbec jednoduché. A predsa naši predkovia dokázali vytvoriť spoločenstvo a zjednotiť sa pri realizácii tohto nádherného diela. Diela, ktoré môžeme, ako ich potomkovia, obdivovať aj po niekoľkých storočiach. Diela, ktoré zub času síce poznačil, ale nezničil. Pravdaže, toto by nebolo možné bez významnej pomoci svetského patróna.
To, čo však našim predkom nechýbala, bola viera, viera v Boha. Chrám je miesto slávenia liturgie, oslavy Boha. Veriaci si už v minulosti uvedomovali, že vrcholným prejavom kresťanského života, je slávenie svätej omše. A práve tento fakt by sme si mali uvedomiť aj my. Kostol nie je len, zväčša historická stavba, na ktorej obdivujeme jej mohutnosť, majstrovskú zručnosť a umeleckú dokonalosť. Je to výnimočné miesto, v ktorom prostredníctvom Sviatosti oltárnej, prebýva medzi nami Ježiš Kristus. Aj týmto smerom by sa mali uberať naše myšlienky, pri návšteve chrámu. Kamenný kostol, ktorý mal v minulosti inú podobu. Bol menší, časom pribúdali nové oltáre, obrazy, plastiky. Niekoľko krát sa vymenil organ. Mihotavé svetlo sviec, po zavedení elektriny, nahradilo umelé svetlo žiaroviek a reflektorov. Postupne, aj napriek výbornej akustike, bol hlas kňaza šetrený a sprostredkovávaný pomocou mikrofónu a reproduktorov. V zimných mesiacoch poslúžilo nainštalované elektrické kúrenie. Plynutím času sa nemenil len chrám, ale aj samotní veriaci. Menilo sa ich oblečenie, obuv, slovník. Zmena nastala aj v ich vnútri. Nové názory, myšlienky, správanie a nové problémy. Pri východe z kostola už nepreberajú nekonečnú prácu na pôde, drinu na poliach, neúrodu. Nezaoberajú sa myšlienkami evanjelizácie, nenadchýnajú sa novopostavenou železnicou v susedných obciach, nezarmucujú ich útrapy vojen, náboženská nesloboda, preč sú očakávania z novo-nastolených pomerov. Polemiky o vytvorení ČSR, neskôr SR, nahradili rozhovory o EÚ. Sused už nepresviedča suseda o kvalitách svojho nového tranzistora, ale vymenuváva mu výhody svojho nového internetového pripojenia. Posvätné ticho pred svätou omšou sa pokúša narušiť moderné zvonenie mobilného telefónu akejsi babky, ktorá ho dostala od svojho vnúčika k sedemdesiatke. Kostolné pokladničky nenapĺňajú groše, grajciare, ba ani koruny. Toto bol len stručný prierez zmien. Jedno sa však nezmenilo. Aj po storočiach veriaci uctievajú toho istého Boha, ktorý nikdy nezradil, neopustil. Sú zjednotení v rovnakej cirkvi. Toho istého Boha a jeho Syna na tomto mieste naši predkovia uctievali pred 50, 500 a možno aj 1000 rokmi. Boha, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde. Daj Boh, aby tomu tak bolo i o ďaľších 1000 rokov.
Práve táto myšlienka by mala ovplyvniť aj náš pohľad na dejiny a uvedomiť si, že dejiny nie sú iba dávno odohrané udalosti, vnímané mechanicky. Sú to najmä ľudia, ich príbehy, životy, obeta a úsilie, s akým dokázali realizovať to, čo vo svojom vnútri cítili. Obdivujeme ich zapálenie sa pre dobrú vec. Obdivujeme ich prezieravosť - svojou prácou, ktorej výsledok sme dostali do daru, mysleli aj na nás. Aj napriek neúspechom zostávali vytrvalí, pretože si dobre uvedomovali, že Bohu a s Bohom nič nie je nemožné. Pán Boh zaplať, že táto myšlienka zostáva v srdciach veriacich našej farnosti stále živá.

16.1.2009
Stanislav Varényi

Človek nemusí byť historik, aby si všimol isté súvislosti. Kostol stojaci na kopci, viditeľný zo širokého okolia, v blízkosti miesta, kde v minulosti stál kamenný, starobylý hrad, o ktorom vieme tak málo a to všetko v obci, ktorej názov je prinajmenšom nápadný - Hradná - Garadna. Môžeme kostol priradiť ku kostolom Veľkomoravského odkazu alebo môžeme dokonca tvrdiť, ako to robia niektorí, že toto miesto na svojej misii navštívil aj sv. Cyril a Metod?
Na zodpovedanie týchto otázok je potrebné urobiť dôkladný archívny, ale najmä archeologický výskum. A práve naň Malá Hradná v minulosti šťastie nemala. Hlavná rekonštrukcia kostola a úprava jeho okolia prebiehala v temných časoch, bez väčšieho záujmu odborníkov, ktorí svoju pozornosť sústreďovali hlavne na centrá spoločenského záujmu - Nitra - Hrad, Párovce a okolie - Zobor, Dražovce. Pri úprave kostola bol vykonaný iba povinný, povrchový prieskum, ktorý nepriniesol významnejšie objavy. Po rekonštrukcii exteriérov kostol stratil typický stredoveký ráz. Hladké fasády nahradil brizolit, okolie kostola bolo "vydláždené" betónovými panelmi. Interiér získal novú maľovku. Vykonané práce samozrejme nemožno kritizovať, rovnako ani obetavú prácu vtedajších farníkov. Cieľom rekonštrukcie bolo, vytvorenie bezpečného a estetického miesta pre slávenie bohoslužieb, s orientáciou na budúcnosť, nie na minulosť. A práve preto nevieme odpovedať na množstvo otázok. Nevieme, či na tomto mieste v minulosti stál iný, menší kostol, ktorý sa v historických prameňoch spomína ako Kostol Všetkých svätých alebo, či je súčasný stav výsledkom mnohých prestavieb spomínaného kostola. Z tohto dôvodu nemožno potvrdiť pretrvávajúcu domnienku, podľa ktorej je hradniansky kostol druhý najstarší na Slovensku. (Vieme, že prvenstvo patrí kostolu v Kopčanoch, resp. Kostoľanoch pod Tríbečom, ale najmä stále neobjavenému Pribinovmu kostolu, spomínaného už v r . 828). Pre pripomenutie, existencia kamenného kostola v M. Hradnej sa spomína v roku 1329. Možno ho vôbec zaraďovať k najstarším, postaveným azda nie dlho po misii sv. Cyrila a Metoda? Súčasný stav kostola nám nedovoľuje zaradiť ho medzi stavby veľko a poveľkomoravského obdobia. Je výsledkom nielen spomínaných, novodobých úprav, ale najmä zásahov vykonaných v minulých storočiach.
Na prvý pohľad prekvapuje svojimi rozmermi, presahujúcimi rozmery prvých zachovalých starobylých sakrálnych objektov. Nedajme sa však pomýliť. Hradniansky kostol celé stáročia plnil funkciu farského kostola, v ktorom sa schádzali veriaci z okolitých obcí, preto postupne vznikali požiadavky na zväčšovanie kostola.
Ďalším znakom starobylých kostolov je apsida, zväčša polkruhový alebo podkovovitý výklenok na východnej strane kostola, v ktorom býval umiestnený oltár. V našom prípade je kostol ukončený mohutným polygonálnym - viacuholníkovým uzáverom. A práve na základe týchto faktov môžeme jednoducho konštatovať, že pôvodná apsida bola odstránená pri zväčšovaní lode v r. 1758 alebo skôr. Zväčšenie lode je rozpoznateľné najmä v interiéri. Rovný strop v západnej časti lode kostola prechádza do pruskej klenby. Tento záver však pravdepodobne nie je možné dokázať archeologickým výskumom. Pod rozšírenou časťou lode bola totiž už v roku 1750 vybudovaná nová krypta, výstavba ktorej predpokladá odstránenie podpovrchových základov spomínanej apsidy. Máme však iný dôkaz. Zachovaný obraz Piety v spodnej časti zachytáva podobu kostolného návršia okolo roku 1600, s kostolom sv. Vavrinca uprostred.
Kostol uprostred končí polkruhovým, resp. viac uholníkovým malým výbežkom-znakom dokazujúcim príslušnosť k 9. až 12. storočiu. Po tomto období vzrastali nároky na väčšie priestorové usporiadanie presbytéria a apsidy boli nahradené prvkami gotickej architektúry.

Ďalším znakom dokazujúcim románsky pôvod kostola je empora. V stredoveku nebývalo zvykom, aby pán, prípadne vlastník kostola sedával v jednej lavici s obyčajným ľudom.
Jeho miesto bolo zvyčajne na vyvýšenom mieste, nesenom klenbou alebo stĺpmi, zvyčajne v západnej časti kostola. A práve empora nezvyčajných rozmerov, podopieraná dvomi masívnymi piliermi vytvárajúcimi 3 oblúky, sa nachádza v západnej časti Kostola sv. Vavrinca. Môžeme sa iba domnievať, že dôvodom výstavby empory veľkých rozmerov bola pravidelná účasť majiteľov a obyvateľov hradnianskeho hradu, panstva - vetvy rodiny Poznanovcov, na bohoslužbách a tým aj dokázateľná, v minulosti nevyhnutná spätosť cirkevného a svetského života. Zaujímavosťou je, že empora zasahuje aj do ľavej časti lode. Toto stavebné riešenie je však pravdepodobne výsledkom neskorších prestavieb a prístavieb. Potvrdzuje to aj nasledovný argument.
Pri pohľade na západnú časť kostola nás prekvapí umiestnenie veže. Tá nestojí prirodzene v strede, ale k štítu strechy je pristavená asymetricky. Ľavá časť lode smerom od veže je širšia ako pravá. Tento stav je výsledkom rozširovania lode. Vychádzajúc z obrazu Piety, na ktorom vidieť asymetrické postavenie veže, možno konštatovať, že rozšírenie lode sa uskutočnilo pred rokom 1600, s najväčšou pravdepodobnosťou v čase evanjelickej reformácie, t.j. približne rok 1550. Rozšírením lode teda vznikol priestor na vytvorenie bočnej empory - typického znaku evanjelických kostolov.

Keď zhrnieme doterajšie výsledky, prídeme k zisteniu, že z pôvodného kostola zostal jeden - jediný bočný, južný múr a časť zadnej steny, aj keď ich výška pravdepodobne nie je pôvodná, ale v minulosti došlo k nadstavbe, približne 1 meter. Práve tam by sa mala upriamiť pozornosť pri budúcom výskume.
Za pôvodnú môžeme pokladať aj vežu, presnejšie jej základ, pretože svoj mohutný ráz získavala storočiami. Pomaly, postupne, aby s rozširujúcim sa kostolom vytvárala určitú harmóniu. Pripomeňme, že stovky rokov boli jej priestory využívané ako knižnica - archív a túto úlohu čiastočne plní doteraz. Zároveň je miestom uloženia piatich zvonov.

Okolie kostola je taktiež neprebádané. Nevieme, či sa v jeho blízkosti pochovávalo a práve prípadne najdenie hrobov a určenie spôsobu pochovávania by mohlo vniesť viac svetla do tajuplnej minulosti.
Vieme teda žalostne málo a na otázky položené v úvode nedokážeme jednoznačne odpovedať. Pripomeňme si aspoň dostupné fakty. Hradná zohrala v minulosti významnú úlohu. Kamenný kostol na pozemku Štefana Pohana je doložený v roku 1329. Jeho existenciu však môžeme posunúť už do roku 1264. Práve v tomto roku sa zrodila listina, ktorá spomína hradnianskeho archidiakona Jána. Prečo sa práve Hradnej dostalo tej cti, že sa stala sídlom arcidiakonátu a tak pomyselne dosahovala organizačnú úroveň Nitry a Trenčína? Na získanie tohto titulu musela zrejme spĺňať niekoľko požiadaviek. Bola to úzka a dôverná spolupráca s nitrianskym biskupom (vtedajším 17. nitrianskym biskupom Vincentom II.) a ostatnými cirkevnými hodnostármi, bola to spolupráca s miestnymi svetskými stavmi (v blízkosti sa nachádzal hrad Hradná, ktorý vlastnila vetva rodiny Poznanovcov) a pravdepodobne to bola aj istá tradícia - starobylosť a tým prirodzená "nadradenosť". Koľko sa však táto tradícia vytvárala? 100, 200, či viac rokov? Odpoveď zostáva nejasná. Môžeme len dúfať, že sa v budúcnosti nájdu možnosti a vykonajú konkrétne kroky, ktorými bude možné zodpovedať otázniky, vynárajúce sa v súvislosti s minulosťou tohto starobylého pamätníka dávnej minulosti.

5.12.2008
Stanislav Varényi