História farnosti

Všeobecná situácia

S prvými kresťanmi sa na území dnešného Slovenska stretávame v druhej polovici 2. storočia po Kristovi. Predpokladá sa, že po odchode Germánov, od prelomu 5. a 6. storočia, územie Slovenska postupne osídľovali pohanskí Slovania, predkovia dnešných Slovákov.

V priebehu 6. až 8. storočia nad stredným Dunajom títo Slovania vytvorili pospolitosť Slovenov, ktorí si uvedomovali svoju príbuznosť a spolupatričnosť. S intenzívnou kristianizáciou nášho územia sa začalo po porážkach Avarov vojskami Franskej ríše v 90. rokoch 8. storočia.

Neskôr, v roku 829, došlo aj k deľbe záujmových misijných sfér v rámci salzburského arcibiskupstva. Práve z týchto čias sa zachovala prvá konkrétna správa o vysvätení prvého kresťanského kostola na Slovensku, na majetku nitrianskeho kniežaťa Pribinu v Nitre vtedajším salzburským arcibiskupom Adalrámom.

Pravdepodobne už v 11. storočí sa diecézy (arcidiecéza) začali členiť na archidiakonáty. Základom archidiakonátov boli hradné španstvá, z hľadiska cirkevnej organizácie išlo o veľkofary. Preto v neskoršom vývoji archidiakonáty neraz splývajú so župami (stolicami).

Nitrianske biskupstvo ako samostatná diecéza bolo obnovené asi až za kráľa Kolomana (1095 - 1114). Osobitým nezvyčajným útvarom bolo nitrianske biskupstvo preto, že k nemu patrilo mesto Nitra s územím v jej bezprostrednom okolí a Trenčianska župa, ktorá sa začínala až o 40 km na sever od Nitry.
Okrem katedrálneho archidiakonátu malo Nitrianske biskupstvo aj Hradniansky archidiakonát, ktorý tvorila záhorská časť Trenčianskej župy a veľký trenčiansky archidiakonát. Archidiakonáty sa najneskôr od 13. storočia začali členiť na dekanáty, ktoré mali asi desať fár.

Najstaršie dejiny farnosti Malá Hradná

Prvý nepriamy dôkaz o existencii farnosti nám poskytuje listina z roku 1264, ktorá spomína hradnianskeho archidiakona Jána. Existencia titulu hradnianskeho archidiakona predpokladá existenciu farnosti Malá Hradná.

Územie farnosti Malá Hradná patrilo do archidiakonátu Hradná, v rámci Nitrianskej diecézy. Na nižšej úrovni cirkevno-správneho zriadenia stál dekanát. Archidiakonáty sa skladali z dekanátov.

Nitrianska diecéza existovala už v druhej polovici 9. storocia, v čase Veľkomoravskej ríše. Na potvrdenie existencie farnosti v čase Veľkomoravskej ríše nejestvujú žiadne archeologické, ani písomné pamiatky.
Nitrianska diecéza bola obnovená zaciatkom 12. storočia.

Od stredoveku farnosť Malá Hradná patrila do archidiakonátu Hradná a v priebehu 18. až 20. storočia bola súčasťou dekanátu Malá Hradná. Do obvodu farnosti Malá Hradná patrili tieto filiálne obce: Malá Hradná, Veľká Hradná, Dubodiel, Kochnáč, Cimenná, Dolné a Horné Držkovce, Čuklasovce, Pažiť, Svinná a Malá Neporadzka.

V roku 1329 sa v Malej Hradnej spomína existencia farského kamenného kostola, ktorý bol postavený na pozemku Štefana Pohana.

Evanjelická reformácia farnosti 1540-1661

Samotná fara a kostol v Malej Hradnej boli reformované v roku 1540 istým Valentínom Otýpkom. O živote evanjelického cirkevného zboru sa nezachovali podrobnejšie správy. Posledný evanjelický kazateľ bol odtialto vyhnaný v roku 1661, zásluhou grófky Márie Forgáčovej.

Rekatolizácia farnosti

Farský kostol sa v roku 1685 dostal do rúk jezuitov zo Skalice. Celá farnosť aj s filiálnymi obcami prešla pod dočasnú duchovnú správu Spoločnosti Ježišovej. Jezuiti tu kázali, venovali sa pastoračnej činnosti, šírili tu mariánsku úctu. Podľa kánonickej vizitácie z roku 1714 bola celá farnosť Malá Hradná zrekatolizovaná.

Situácia v polovici 18. storočia

Zemepanská vrchnosť a samotní veriaci, žijúci v deviatich filiálkach farnosti Malá Hradná si uvedomovali, že miestny duchovný správca v Malej Hradnej nemôže dostatočne a k spokojnosti obyvateľov zabezpečiť duchovné potreby všetkých svojich veriacich. Veľkosť územia tejto farnosti neumožnoval primeraný výkon farských povinností, pretože celá farnosť bola spravovaná iba jedným kňazom bez kaplánskej pomoci. Ako bohoslužobné a sakrálne miesta v obvode farnosti fungovali farský kostol v Malej Hradnej, kde na pravidelné bohoslužby chodili veriaci z Malej a Veľkej Hradnej, Kochnáča, Svinnej, Malej Neporadzky a Cimennej. V Dolných Držkovciach bola malá kaplnka Navštívenia Panny Márie. Filiálny kostol v Dubodiele slúžil ako modlitebné stredisko pre veriacich z Dubodiela.

Hlavným cieľom sa tak stalo rozdelenie farnosti na dve menšie farnosti, ktoré sa uskutočnilo schvaľujúcou listinou nitrianskeho biskupa Antona Révaja zo dna 27.7. 1782. Z pôvodnej farnosti Malá Hradná boli vyčlenené: Dubodiel, Veĺká Hradná a Cimenná. Jej centrom sa stal niekdajší filiálny kostol Božieho tela v Dubodiele, ktorý bol povýšený na farský kostol. K novej farnosti sa mali pripojit aj Čuklasovce, avšak z nedostatočnej vôle tunajších obyvateľov sa od pripojenia upustilo.

_{Ďurčo, M. - Mikula, A.: Obec Dubodiel. Dejiny od najstarších čias po súčasnosť. Zvolen 2005}