Zamýšľanie sa nad históriou Kostola sv. Vavrinca

Človek nemusí byť historik, aby si všimol isté súvislosti. Kostol stojaci na kopci, viditeľný zo širokého okolia, v blízkosti miesta, kde v minulosti stál kamenný, starobylý hrad, o ktorom vieme tak málo a to všetko v obci, ktorej názov je prinajmenšom nápadný - Hradná - Garadna. Môžeme kostol priradiť ku kostolom Veľkomoravského odkazu alebo môžeme dokonca tvrdiť, ako to robia niektorí, že toto miesto na svojej misii navštívil aj sv. Cyril a Metod?
Na zodpovedanie týchto otázok je potrebné urobiť dôkladný archívny, ale najmä archeologický výskum. A práve naň Malá Hradná v minulosti šťastie nemala. Hlavná rekonštrukcia kostola a úprava jeho okolia prebiehala v temných časoch, bez väčšieho záujmu odborníkov, ktorí svoju pozornosť sústreďovali hlavne na centrá spoločenského záujmu - Nitra - Hrad, Párovce a okolie - Zobor, Dražovce. Pri úprave kostola bol vykonaný iba povinný, povrchový prieskum, ktorý nepriniesol významnejšie objavy. Po rekonštrukcii exteriérov kostol stratil typický stredoveký ráz. Hladké fasády nahradil brizolit, okolie kostola bolo "vydláždené" betónovými panelmi. Interiér získal novú maľovku. Vykonané práce samozrejme nemožno kritizovať, rovnako ani obetavú prácu vtedajších farníkov. Cieľom rekonštrukcie bolo, vytvorenie bezpečného a estetického miesta pre slávenie bohoslužieb, s orientáciou na budúcnosť, nie na minulosť. A práve preto nevieme odpovedať na množstvo otázok. Nevieme, či na tomto mieste v minulosti stál iný, menší kostol, ktorý sa v historických prameňoch spomína ako Kostol Všetkých svätých alebo, či je súčasný stav výsledkom mnohých prestavieb spomínaného kostola. Z tohto dôvodu nemožno potvrdiť pretrvávajúcu domnienku, podľa ktorej je hradniansky kostol druhý najstarší na Slovensku. (Vieme, že prvenstvo patrí kostolu v Kopčanoch, resp. Kostoľanoch pod Tríbečom, ale najmä stále neobjavenému Pribinovmu kostolu, spomínaného už v r . 828). Pre pripomenutie, existencia kamenného kostola v M. Hradnej sa spomína v roku 1329. Možno ho vôbec zaraďovať k najstarším, postaveným azda nie dlho po misii sv. Cyrila a Metoda? Súčasný stav kostola nám nedovoľuje zaradiť ho medzi stavby veľko a poveľkomoravského obdobia. Je výsledkom nielen spomínaných, novodobých úprav, ale najmä zásahov vykonaných v minulých storočiach.
Na prvý pohľad prekvapuje svojimi rozmermi, presahujúcimi rozmery prvých zachovalých starobylých sakrálnych objektov. Nedajme sa však pomýliť. Hradniansky kostol celé stáročia plnil funkciu farského kostola, v ktorom sa schádzali veriaci z okolitých obcí, preto postupne vznikali požiadavky na zväčšovanie kostola.
Ďalším znakom starobylých kostolov je apsida, zväčša polkruhový alebo podkovovitý výklenok na východnej strane kostola, v ktorom býval umiestnený oltár. V našom prípade je kostol ukončený mohutným polygonálnym - viacuholníkovým uzáverom. A práve na základe týchto faktov môžeme jednoducho konštatovať, že pôvodná apsida bola odstránená pri zväčšovaní lode v r. 1758 alebo skôr. Zväčšenie lode je rozpoznateľné najmä v interiéri. Rovný strop v západnej časti lode kostola prechádza do pruskej klenby. Tento záver však pravdepodobne nie je možné dokázať archeologickým výskumom. Pod rozšírenou časťou lode bola totiž už v roku 1750 vybudovaná nová krypta, výstavba ktorej predpokladá odstránenie podpovrchových základov spomínanej apsidy. Máme však iný dôkaz. Zachovaný obraz Piety v spodnej časti zachytáva podobu kostolného návršia okolo roku 1600, s kostolom sv. Vavrinca uprostred.
Kostol uprostred končí polkruhovým, resp. viac uholníkovým malým výbežkom-znakom dokazujúcim príslušnosť k 9. až 12. storočiu. Po tomto období vzrastali nároky na väčšie priestorové usporiadanie presbytéria a apsidy boli nahradené prvkami gotickej architektúry.

Ďalším znakom dokazujúcim románsky pôvod kostola je empora. V stredoveku nebývalo zvykom, aby pán, prípadne vlastník kostola sedával v jednej lavici s obyčajným ľudom.
Jeho miesto bolo zvyčajne na vyvýšenom mieste, nesenom klenbou alebo stĺpmi, zvyčajne v západnej časti kostola. A práve empora nezvyčajných rozmerov, podopieraná dvomi masívnymi piliermi vytvárajúcimi 3 oblúky, sa nachádza v západnej časti Kostola sv. Vavrinca. Môžeme sa iba domnievať, že dôvodom výstavby empory veľkých rozmerov bola pravidelná účasť majiteľov a obyvateľov hradnianskeho hradu, panstva - vetvy rodiny Poznanovcov, na bohoslužbách a tým aj dokázateľná, v minulosti nevyhnutná spätosť cirkevného a svetského života. Zaujímavosťou je, že empora zasahuje aj do ľavej časti lode. Toto stavebné riešenie je však pravdepodobne výsledkom neskorších prestavieb a prístavieb. Potvrdzuje to aj nasledovný argument.
Pri pohľade na západnú časť kostola nás prekvapí umiestnenie veže. Tá nestojí prirodzene v strede, ale k štítu strechy je pristavená asymetricky. Ľavá časť lode smerom od veže je širšia ako pravá. Tento stav je výsledkom rozširovania lode. Vychádzajúc z obrazu Piety, na ktorom vidieť asymetrické postavenie veže, možno konštatovať, že rozšírenie lode sa uskutočnilo pred rokom 1600, s najväčšou pravdepodobnosťou v čase evanjelickej reformácie, t.j. približne rok 1550. Rozšírením lode teda vznikol priestor na vytvorenie bočnej empory - typického znaku evanjelických kostolov.

Keď zhrnieme doterajšie výsledky, prídeme k zisteniu, že z pôvodného kostola zostal jeden - jediný bočný, južný múr a časť zadnej steny, aj keď ich výška pravdepodobne nie je pôvodná, ale v minulosti došlo k nadstavbe, približne 1 meter. Práve tam by sa mala upriamiť pozornosť pri budúcom výskume.
Za pôvodnú môžeme pokladať aj vežu, presnejšie jej základ, pretože svoj mohutný ráz získavala storočiami. Pomaly, postupne, aby s rozširujúcim sa kostolom vytvárala určitú harmóniu. Pripomeňme, že stovky rokov boli jej priestory využívané ako knižnica - archív a túto úlohu čiastočne plní doteraz. Zároveň je miestom uloženia piatich zvonov.

Okolie kostola je taktiež neprebádané. Nevieme, či sa v jeho blízkosti pochovávalo a práve prípadne najdenie hrobov a určenie spôsobu pochovávania by mohlo vniesť viac svetla do tajuplnej minulosti.
Vieme teda žalostne málo a na otázky položené v úvode nedokážeme jednoznačne odpovedať. Pripomeňme si aspoň dostupné fakty. Hradná zohrala v minulosti významnú úlohu. Kamenný kostol na pozemku Štefana Pohana je doložený v roku 1329. Jeho existenciu však môžeme posunúť už do roku 1264. Práve v tomto roku sa zrodila listina, ktorá spomína hradnianskeho archidiakona Jána. Prečo sa práve Hradnej dostalo tej cti, že sa stala sídlom arcidiakonátu a tak pomyselne dosahovala organizačnú úroveň Nitry a Trenčína? Na získanie tohto titulu musela zrejme spĺňať niekoľko požiadaviek. Bola to úzka a dôverná spolupráca s nitrianskym biskupom (vtedajším 17. nitrianskym biskupom Vincentom II.) a ostatnými cirkevnými hodnostármi, bola to spolupráca s miestnymi svetskými stavmi (v blízkosti sa nachádzal hrad Hradná, ktorý vlastnila vetva rodiny Poznanovcov) a pravdepodobne to bola aj istá tradícia - starobylosť a tým prirodzená "nadradenosť". Koľko sa však táto tradícia vytvárala? 100, 200, či viac rokov? Odpoveď zostáva nejasná. Môžeme len dúfať, že sa v budúcnosti nájdu možnosti a vykonajú konkrétne kroky, ktorými bude možné zodpovedať otázniky, vynárajúce sa v súvislosti s minulosťou tohto starobylého pamätníka dávnej minulosti.

5.12.2008
Stanislav Varényi