Veríme Anonymovi?

Rokov, ktoré mapujú históriu a pripomínajú významné udalosti v malohradnianskej farnosti je na tejto stránke neúrekom. Bolo by však určite vhodne, keby na tomto mieste dostala svoj priestor aj samotná obec Malá Hradná, ktorá v súčasnosti, ako jedna z mála obci, nie je dostatočné on-line prezentovaná. Polemika týkajúca sa prvej písomnej zmienky je pre odkrývanie jej histórie nielen vhodným, ale aj zaujímavým začiatkom. No začnime pekne poporiadku.
"Obec Mala Hradná patri k najstarším na Slovensku, prvý krát sa spomína v roku 1329." S podobnými tvrdeniami sa môžeme stretnúť v súčasnej literatúre. Mnohým z nás sa však tieto tvrdenia nepozdávajú. Akoby v sebe zahŕňali určitý protiklad. Ako môže tá istá veta priraďovať obec k najstarším a súčasne sa odvolávať na rok 1329? Veď poznáme niekoľko desiatok obcí, ktorých prvá písomná zmienka siaha do starších dejín a nikto ich nepriraďuje k najstarším na Slovensku.
Prvým dokumentom, dokazujúcim existenciu konkrétnych obcí, je listina kráľa Gejzu I., ktorý v roku 1075 zriadil v Hronskom Beňadiku benediktínsky kláštor a pri tejto príležitosti mu udeľuje do vlastníctva rôzne majetky zo širokého okolia. Na tejto listine však záznam o M. Hradnej nenachádzame. Ďalším významným dokumentom sú Zoborské listiny, prvá z roku 1111, druhá z roku 1113. Staršia z nich je takmer dokonale zachovaná, starostlivo vyhotovená a jej obsahom sú práva na mýta a desiatky. Mladší kus pergamenu je súpisom obrovského kláštorného majetku, rozprestierajúceho sa na veľkom území, od Trenčína až po Dunaj. Tu by sme mohli dúfať, že sa objaví aspoň zmienka o Malej Hradnej, hradnianskom arcidiakonáte. O tento zoznam , akýsi slovenský zemepis, sa opiera množstvo teórií s hypotéz a v mnohých prípadoch určuje dolnú hranicu veku miest a obcí. K zmienke o Malej Hradnej sme sa zatiaľ nedopátrali. Treba však dodať, že táto listina je roztrhaná, veľmi poškodená a miestami celkom nečitateľná...
Samozrejme, nič nám nebráni domnievať sa, že život v tomto priestore pulzoval dávno pred rokom 1329. Naše domnienky môže potvrdzovať existencia nepreskúmaného slovanského hradiska, neskôr kamenného hradu a arcidiakonátu. Chýbajú však písomné záznamy. Môžeme iba dúfať, že nebude trvať dlho a zanieteným historikom sa opäť otvoria dvere nitrianskeho archívu a vo svojom výskume budú môcť pokračovať aj v iných, vzdialenejších archívoch, napr. v Ostrihome. To všetko je otázka - výzva budúcich dní.
My však môžeme narábať s dostupnými poznatkami a pokúsiť sa dopátrať "niekam" pred rok 1329. Pozorný návštevník tejto stránky by dejiny M. Hradnej mohol razom posunúť o 65 rokov, do roku 1264. V tomto roku sa totiž spomína existencia titulu arcidiakona Jána z Hradnej. Je známe, že arcidiakonát bol na území obce M. Hradná, takže Gradnou sa v tomto prípade určite rozumie M. Hradná. Prečo tento fakt nepostačuje na posunutie prvej písomnej zmienky obce do roku 1264 nevedno. Poďme však ďalej, nájdime odvahu a ponorme sa ešte do hlbších dejín. Pravda, túto odvahu našli už pred nami pracovníci MNV v roku 1989. V tomto roku si s občanmi pripomenuli 900 rokov prvej písomnej zmienky. Aj priemerný matematikár sa pri výpočtoch dopátra do roku 1089, o ktorom sa vtedajšie vedenie obce domnievalo, že je rokom prvé historického záznamu obce v dejinách. Mali na to nasledovný dôvod. Vychádzali z diela anonymného notára kráľa Bela, pravdepodobne Bela III (1172 - 1196). Dielo záhadného autora, tradične nazývaného Anonymus alebo Majster P, Gesta Hungarorum - Činy Maďarov, poukazuje na pôvod a činy Maďarov. V kronike sa píše, že Maďari pri obsadzovaní Veľkej Moravy našli medzi inými aj hrady Trenčín, Bánovce, Šaštín a Gradná. Naozaj významy dôkaz. Problém však spočíva v tom, že Anonymovo dielo je prijímané skôr ako historický román, nie ako kronika a nemôžeme ho považovať za historický prameň. Vtedajší stav poznania však umožnil pridŕžať sa tohto prameňa a usporiadať oslavy 900 výročia prvej písomnej zmienky. Svetlo sveta uzrela aj knižočka - účelová publikácia 900 ROKOV PRVEJ PÍSOMNEJ ZMIENKY O OBCI M. HRADNÁ. Istá generácia hradňancov sa tak stala svedkom zaujímavej situácie. V roku 1989 oslavovali 900 rokov obce a o 10 rokov neskôr, v r. 1999, to bolo iba 670 rokov. Obec tak získala vlastnosť, ktorú by jej mohol hocikto závidieť. Mladne. A to pomerne rýchlym tempom. Zatiaľ čo obyvatelia od r. 1989 do r. 1999 o 10 rokov zostarli, obec omladla o 230 rokov.
Ani rok 1089 však nie je tým najstarším, ktorý sa s obcou spája. S určitou dávkou fantázie by sme mohli brať vážne zmienku v informačnom letáku Mikroregiónu Považský Inovec, v ktorom sa nachádza odvážne tvrdenie, že M. Hradnú na svojej púti navštívil aj sv. Cyril a sv. Metod. Pripomeňme si, že ich príchod na Veľkú Moravu zaznamenávame v r. 863, pričom sv. Cyril zomrel v r. 869 a sv. Metod v r. 885.
Za zatiaľ neoverenú a bližšie nepreskúmanú môžeme označiť informáciu na oficiálnej internetovej stránke jednej z obcí v okolí M. Hradnej, kde sa, odvolávajúc na staré cirkevné záznamy biskupstva ostrihomského, centra Uhorska a záznamy Kapituly v Nitre, uvádza existencia kostola na Malej Hradnej v roku 880. Táto informácia sa bezprostredne týka aj kostola. Pripomeňme, že vôbec najstarší kostol na našom území sa spomína iba približne 50 rokov pred uvedeným, zatiaľ historicky nepodloženým rokom 880.
Naše pátranie po akomsi krstnom liste Malej Hradnej sa blíži ku koncu. Našli sme ich niekoľko a až ďalší výskum odborníkov v tejto oblasti dokáže identifikovať ten pravý. Či už to bude ten súčasný z r. 1329 alebo starší z r. 1089, oba nám v tomto roku - 2009 pripomínajú jubileum. Nech už to bude 920. alebo 680. výročie, každé z nich stojí za oslavu a spomienku na túto obec. My sme si už na Malú Hradnú spomenuli a aspoň symbolicky jej môžeme zaželať všetko dobré do ďalších rokov. Urobí tak však okrem nás ešte niekto? 

5. 4. 2009
Stanislav Varényi