Svätý Vavrinec, diakon
je patrónom farského kostola v Malej Hradnej a celej farnosti , čo však vieme o jeho živote?
Kto bol svätý Vavrinec, diakon?
Pôvodný životopis sv. Vavrinca nemáme. Fakty o ňom nám podáva iba sv. Ambróz (IV. stor.
a začiatok V. stor.) pápež sv. Damazus I., sv. Augustín, sv. Maimus Turínsky, básnik
Prudencius a tradícia, ktorá je však veľmi živá a dôveryhodná.
Svätý Vavrinec, diakon nazývaný aj svätý Vavrinec Rímsky (latinsky Laurentius, z lat.
laurus – vavrín; ovenčený víťazstvom, víťazný) sa narodil okolo roku 230 v blízkosti mesta
Osca, (dnes Huesca) v tedajšej rímskej provincii Hispánia (dnešné Španielsko). Z jeho
mladosti vieme len to, že ako mladík prišiel do Ríma, kde získal náboženské vzdelanie od
archidiakona Sixta. Stal sa známym a obľúbeným pre svoju zbožnosť. Dňa 30. augusta 257
sa Sixtus stal pápežom (Sixtus II, 257-258) a za svojho nástupcu určil mladého Vavrinca. Ten
bol poverený spravovaním chrámovej pokladnice a vatikánskych klenotov vrátane vzácnych
kníh. Vďaka tejto službe je považovaný za prvého archivára a pokladníka katolíckej cirkvi.
Vavrinec bol prvý zo siedmich rímskych diakonov (neskôr archidiakonom), z ktorých každý
mal na starosti jednu štvrť mesta a ako taký sa spolu s pápežom staral o štyridsaťtisíc
kresťanov, ktorí boli v polovici 3. storočia v Ríme za panovania cisára Valeriána.
Cisár Valerián bol spočiatku voči kresťanom tolerantný, avšak r. 257 začal kresťanov
prenasledovať. Prvou obeťou bol Sixtov predchodca, pápež sv. Štefan I. (254-257). Dňa 6.
augusta 258 šiel Sixtus II. na Pretextatov cintorín, aby tam slúžil omšu. Boli tam aj diakoni,
teda aj Vavrinec. Vavrinca však nezajali, hoci sa chcel sám vydať. Sv. Ambróz píše, že
Vavrinec nasledoval pápeža na jeho ceste k poprave kde údajne povedal: „Kam ideš môj
drahý otče, bez svojho syna? Kam sa ponáhľaš svätý kňaz, bez svojho diakona? Predtým si
nikdy nepredstúpil pred oltár bez svojho služobníka, a teraz tak chceš urobiť bezo mňa?“
Pápež mu údajne odpovedal: „Do troch dní ma budeš nasledovať.“ Tiež mu prikázal, aby
zobral poklady Cirkvi a rozdal ich chudobným.
Rímsky prefekt však vedel o tom, že Vavrinec má na starosti chrámovú pokladnicu, preto ho
dal zajať a žiadal od neho jej vydanie. Sv. Ambróz píše, že Vavrinec požiadal o tri dni, aby
mohol majetok chrámu zhromaždiť. Sv. Vavrinec teda šiel a rozdal toľko majetku, koľko bolo
len možné medzi chudobných, aby zabránil získať ho prefektovi a cisárovi, a súčasne ich
povzbudzoval a potešoval, aby vytrvali vo viere.
Vavrinec si vyžiadal čas, no zhromaždil nie poklad, ale všetkých chudobných, mrzákov,
starcov, vdovy, siroty, slepých a trpiacich. Jedna správa zaznamenáva, že prefektovi
povedal: „Chrám je skutočne bohatý, omnoho bohatší, než váš cisár. Toto je to bohatstvo, títo
sú pokladmi Cirkvi! “ Prefekt sa rozzúril a možno vďaka tomuto činu otvoreného odporu
vymyslel krutú pomstu. Žiadna rýchla smrť ako u jeho predchodcov. Bude umučený ako jeden
z najhorších zločincov. Rozkázal, aby ho spútali a odvliekli na Viminálsky vŕšok na Tiburskej
ceste. Tam ho bičovali bičmi, ktoré mali na konci železné guľky, bili ho kyjmi a natiahli na
škripec. Vavrinec sa bez prestania modlil. Keď to videli okolostojaci pohania, mnohí sa obrátili
na kresťanstvo. Medzi nimi bolo stošesťdesiatpäť vojakov. Vojenských dôstojníkov Romana,
Krescencia a Klaudia Severa dal prefekt hneď sťať a Vavrinca odviesť do žalára. Vo väzení
pokrstil mnohých pohanov, medzi nimi aj Luculla, ktorému vrátil zrak. Istý Hippolitus bol
svedkom zázračného uzdravenia a s celou rodinou sa stal kresťanom. Na druhý deň ho znova
vypočúvali a mučili. Keďže Vavrinec sa nechcel vzdať svojej viery, vojaci za mestom rozložili
oheň, z Vavrinca zvliekli šaty a priviazali ho na železný rošt. Podeň potom podložili žeravé
uhlie a pomaly ho pálili. Vavrinec však zostal pokojný a celý čas sa modlil.
Sv. Ambróz vyslovil názor, že oheň Božej lásky, ktorý mal sv. Vavrinec v srdci, bol omnoho
silnejší než oheň, ktorý pálil jeho telo. Preto nemohol premôcť jeho vnútorný pokoj a lásku, s
ňou sa na rošte modlil za obrátenie Ríma. Podľa tejto skutočnosti sú mu do úst vkladané i
slova, ktorých humor má svedčiť o jeho vnútornej sile a prijímaniu mučeníckej smrti s
radosťou. Podľa legendy volal na cisára: „Nevidíte, že polovica môjho tela je už upečená?
Obráťte ma aj na druhú stranu, aby ste sa mohli najesť z môjho tela!“ Ukrutný prefekt to spravil
a potom ešte niekoľkokrát obrátil Vavrincovo telo. Jeho posledné tiché slova patrili už len
Bohu: "Ďakujem ti, Pane, že som si zaslúžil prejsť bránou tvojho kráľovstva." Vavrinec
zanedlho odovzdal svoju dušu Bohu. Stalo sa to 10. augusta 258.
Podľa tradície bol sv. Vavrinec odsúdený na mieste dnešného kostola San Lorenzo in
Miranda, umučený na mieste dnešného kostola San Lorenzo in Panisperna, a pochovaný
na Via Tiburtina neďaleko Campa Verana v katakombách presbytéria Hippolitom a Justinom.
Cisár Konštantín I. nechal na pamiatku umučenia sv. Vavrinca vybudovať malú modlitebňu.
Pápež Damazus I. ju nechal prebudovať na kostol, teraz známy ako San Lorenzo fuori le
Mura (sv. Vavrinec za hradbami), ktorá je jednou zo siedmych hlavných bazilík Ríma.
V tomto kostole je umiestnený aj kameň, na ktorom po umučení ležalo Vavrincovo telo. Rošt,
na ktorom bol umučený, je umiestnený v kostole San Lorenzo in Lucina.
Svätovavrinecká úcta sa rozšírila už behom IV. storočia. Veľkým ctiteľom sv. Vavrinca a
obnoviteľom baziliky bol aj blahoslavený Pius IX. Jeho telo r. 1881 slávnostne preniesli z
Chrámu sv. Petra do baziliky San Lorenzo fuori le Mura, kde je dnes vystavené k úcte
neďaleko hlavného oltára, v ktorom sú pozostatky sv. Vavrica. Úcta k sv. Vavrincovi bola po
úcte k sv. Petrovi a Pavlovi najviac rozšírená v Ríme, kde patrí medzi mestských patrónov, o
čom svedčí fakt, že mu je v Ríme zasvätených viac ako 30 ďalších kostolov. Meno sv.
Vavrinca je aj v Rímskom kánone, jeho úctu dokumentuje Depositio Martyrum (354). Sv.
Vavrinec je jedným z kánonu svätých, ktorých mená sú uvedené v prvej eucharistickej
modlitbe rímskokatolíckej cirkvi, a je jediný diakon, ktorý je uvedený v predpise. Je tiež
menovaný medzi všetkými svätými.
Sv. Vavrinec je patrónom diakonov, archivárov, knihárov, kuchárov, vojakov, sklárov,
garbiarov – povolaní, ktoré majú čo robiť s otvoreným ohňom. Je patrónom Španielska,
Ríma, Norimbergu, mníchov z Ampleforth College, ... Po celom svete je mu zasvätených veľa
kostolov, bazilík a katedrál.
Menom sv. Vavrinca (San Lorenzo) sú pomenované provincie, regióny, mestá a dediny,
mestské štvrte a ulice, budovy a školy, ostrovy, zálivy, rieky, údolia, hory, ... dokonca odroda
hrozna a aj športové (najmä futbalové) kluby po celom svete. Je tiež ochrancom pred
požiarom, popáleninami, očnými a kožnými chorobami, pred morom a horúčkou.
V ikonografii je zobrazovaný ako mladík s roštom, palmovým listom, často s mešcom
peňazí
a chlebom, zriedkavejšie s knihou. Atribúty: dalmatika (diakonské rúcho), v pravej ruke rošt,
palma, chlieb, mešec s peniazmi
Sv. Vavrinec je uctievaný aj v iných cirkvách ako gréckokatolícka cirkev, pravoslávna cirkev,
luteránska cirkev, protestantská cirkev anglo-katolícka tradícia (vetva anglgikánskej cirkvi)
Kľúčové slová: Svätý Vavrinec, svatý Vavřinec, St. Lawrence of Rome, San Lorenzo di Roma,
Martirio di San Lorenzo, Saint Lorenzo, Saint Lawrence, San Lorenzo, Sanctus Laurentius
Zdroj: Internet (SSV, Wikipédia)
Pre každého mladého pútnika prichádzajúceho do Ríma je určené Medzinárodné centrum mladých sv. Vavrinca. Jeho cieľom je:
Pomôcť spoznať mesto Rím v jeho umeleckej, kultúrnej, ako aj duchovnej bohatosti prostredníctvom návštev hlavných bazilík, katakomb a miest, kde žilo množstvo svätcov.
Pomôcť spoznať Vatikán: prehliadka vykopávok nad hrobom sv. Petra, rezervovanie vstupeniek na stredajšiu generálnu audienciu, na všetky slávnosti, ktorým predsedá Sv. Otec, stretnutia s cirkevnými predstaviteľmi pracujúcimi vo Vatikáne a vypočuť si ich svedectvo.
Spoznať Pána: počas duchovnej formácie, vzájomných rozhovorov, ako aj modlitby.
Skúsenosť evanjelizácie a spoznanie rozdielnych skutočností a duchovností, ktoré tvoria jednotné Telo Kristovo - Cirkev.
AKTIVITY MEDZINÁRODNÉHO CENTRA MLADÝCH SV. VAVRINCA V RÍME
Medzinárodné centrum mladých sv. Vavrinca založil Sv. Otec Ján Pavol II. a bolo otvorené 13. marca 1983.
Nachádza sa v srdci "večného" mesta, kúsok od Baziliky sv. Petra. Centrum prijíma pútnikov z celého sveta a ponúka im duchovnú podporu, pomáha im objavovať Rím, Cirkev, či Vatikán..
Organizuje tiež stretnutia s rozličnými osobnosťami, ale aj duchovnú formáciu, katechézy, skúsenosť evanjelizácie, modlitbu pred Krížom mladých, ako aj možnosť zažiť rôznorodosť Cirkvi v rôznych hnutiach a komunitách.
Súčasťou Centra je aj Kostol svätého Vavrinca in Piscibus, ktorý je z 12. storočia.
Tu má svoj domov aj kríž mladých - drevený kríž, ktorý dal Svätý Otec mladým na konci Svätého roka 1984, keď im povedal: "Moji drahí mladí! Na záver Svätého roka vám zverujem tento symbol Jubilejného roku: Kristov kríž! Neste ho po celom svete ako symbol Kristovej lásky k ľudstvu a ohlasujte všetkým, že len v zomrelom a zmŕtvychvstalom Kristovi môžeme nájsť spásu a vykúpenie. "
Mladí túto výzvu Svätého Otca prijali a počas 20 rokov tento kríž precestoval celý svet. Mladí ho niesli na svojich pleciach cez mnohé krajiny a mestá a vždy bol prítomný na Svetových dňoch mladých. V čase, keď práve neputoval, sa Centrum svätého Vavrinca stalo jeho domovom. Bol aj svedkom mnohých obrátení a mnohí mladí sa radi prichádzajú modliť pred tento kríž.
Svätý Otec pri otvorení Centra v roku 1983 vtedy vo svojej homílii okrem iného povedal: "Centrum sa nevyhnutne stane miestom, kde kríž musí vládnuť. Kam môžeme prísť v tomto svete s hriechom, vinou, bez kríža? Kríž berie na seba všetku biedu sveta, ktorá sa rodí z hriechu. Ukazuje sa nám ako znak milosti, vyzdvihuje našu solidaritu a povzbudzuje nás obetovať sa za druhých." (13. marca 1983)
Centrum patrí pod Pápežskú radu pre laikov a je zverené Komunite Emanuel. Môžeme tu stretnúť aj mladých z evanjelizačnej školy tejto Komunity. V nej mladí majú možnosť darovať deväť mesiacov Ježišovi, aby prehĺbili svoj vzťah k nemu a zároveň sa stali ohlasovateľmi Božej lásky. Študenti, ktorí sem prídu, pochádzajú z rôznych krajín a ich spoločným jazykom je angličtina.
Evanjelizujú v Ríme - na Námestí sv. Petra, pri Panteóne, na Španielskom námestí a na iných miestach. Tak ako Božia láska prekračuje hranice, tak aj evanjelizačná škola Komunity Emanuel robí misie aj mimo Talianska, napr. v Írsku.
Mladí, ktorí prichádzajú do Centra, sa tu naozaj môžu cítiť "ako doma", sú pozvaní spolu ako rodina prežívať aj liturgické slávnosti.
Centrum ponúka každý mesiac aj osobitný program pre mladých, ktorí sú v Ríme - či už študijne alebo pracovne. Organizuje prednášky na rôzne témy, minipúte "po stopách svätých", adorácie... Centrum tiež ponúka pomoc skupinám pri organizovaní púte, alebo možnosť stretnúť sa s niektorým blízkym spolupracovníkom Svätého Otca. Centrum svätého Vavrinca sa nachádza ani nie dve minúty peši od Baziliky sv. Petra. Je otvorené od pondelku do piatku od 11. do 19. hodiny. Adorácia je o 17. hodine a svätá omša každý deň o 18. V auguste je zatvorené.
Tel. +39 06 698 85 332
Pripravila: Silvia P.
